reklama

Vstupenka do raja

Tip na nedeľný výlet: Prielom Hornádu

Písmo: A- | A+
Diskusia  (3)
Obrázok blogu

Náročnosť: mierne náročná trasa (nie je to ako prechádzka okolo Štrbského plesa)
Čas:  nám to trvalo 6 hodín čistej chôdze aj so zablúdením
Účastníci výletu: Pali (môj brat), Peter (Šegiho brat), Šegi, ja
Trasa: viď mapka

Košice - Vydrník (osobný vlak)

Vydrník - Hrabušice, Mýto (červená značka)

Hrabušice, Mýto - Hrdlo Hornádu (zelená)

Hrdlo Hornádu - Letanovský mlyn (modrá)

Letanovský mlyn - až takmer po Zelenú horu (zablúdenie, žltá)

Letanovský mlyn - Tomašovský výhľad (žltá, tentokrát ten dobrý smer)

Tomašovský výhľad - Čingov (žltá)

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Čingov - Smižany (modrá)

Smižany - Spišská Nová Ves (po chodníku, kvôli nestihnutému vlaku)

Odporúčam: vrelo ľuďom, ktorí sa neradi štverajú do kopca, ale radi chodia do prírody. Je vhodná aj pre rodiny s deťmi a starších ľudí (ale treba rátať s tým, že barla sa na rebríku šmýka a nepočítať s pomocou švárneho junáka kráčajúceho za vami). Skrátka oddychovka.

Neodporúčam: ľuďom, ktorí sa boja mostov, rebríkov, stúpačiek a iných rajských doplnkov. Okrem toho neodporúčam chodiť v daždi alebo po mokrom chodníku ľuďom, ktorí sa nechcú zababrať od blata.

Ako sme šli my

S nápadom ísť do raja, oslovila som ľudí v mojom okolí. Keďže mi pár z nich povedalo, že je to lákavá ponuka a uvažujú nad účasťou, zišli sme sa na vlakovej stanici v nedeľu ráno sami dvaja s bratom. Osloviť Šegiho, keď sa práve nachádza v Košiciach, znamená takmer 100% istotu, že príde, preto sme ho na ďalšej zastávke vyzdvihli. Pôvodne som mala v pláne pozrieť vyplavenú Suchú belú, ale bola to jediná tiesňava, do ktorej sa Peter odvážil ísť pred pár dňami, preto sme zvolili inú alternatívu.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Vystúpili sme vo Vydrníku. Vlaková zastávka sa nachádza asi dva km od Hrabušíc, ktoré sme museli prejsť po asfaltovej ceste. V Hrabušiciach sme si skrátili cestu a nešli sme ďalej na Podlesok. Pri hrdle Hornádu nás čakalo prekvapenie: Ani raj už nie je zadarmo a keďže už nik neuverí, že ešte nemám 15 (a bratovi už vôbec nie, najmä keď Peter prehlásil, že vyzerám mladšie ako on...), zaplatili sme plných 40 korún vstupné. Hor sa na cestu.

Dávaj pozor, kam šliapneš

Celý čas bolo jasne vidieť a cítiť, že hladina Hornádu bola vyššia a to ani nie tak dávno. Chodník bol pokrytý mazľavým blatom a celkom kvalitne sa po ňom šmýkalo. Lenže (ako vraví Šegi), všetko je o opatrnosti. "Ak kráčam opatrne, tak sa mi nešmýka" povedal na margo svojich bosích nôh v letných trekových sandálach. Kráčala som opatrne - šmýkalo sa , ale neostala som vysieť za jednu ruku na reťazi nad prepadlinou, ako Peter, ktorý kráčal ako chcel. Pohoda.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Cestou sa tvorili kolóny najmä na rebríkoch a stúpačkách. Skaly sa totiž trochu šmýkali a prielom Hornádu je obojstranný chodník, hoci musím priznať, že sme na "kritických" úsekoch žiadnych protiidúcich nezaznamenali. Voda v Hornáde bola rekordne kakaová a pripomínala skôr odpadovú, než rajskú. Naokolo však bolo plno sviežej zelene, ktorá sa nabila dažďom a príjemne osviežovala, keď sa cez ňu človek dral, pretože slnko optimisticky hrialo a výdatne nám svietilo na cestu.

Okrem rebríkov, reťazí, previsov a stúpačiek môže slabé nátury odradiť aj lanová lávka alebo vysutý most s mriežkou pod nohami, aby bolo krásne vidieť, kam a ako hlboko človek môže spadnúť, keď si nedá pozor. Bála som sa, no presvedčila som samú seba, že strach je v podstate iracionálna veličina a tak či tak po tom moste budem musieť prejsť, aby som sa dostala ďalej, tak je jednoduchšie sa na to vykašľať a zvečniť slnko odrážajúce sa od kávového Hornádu.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Na Letanovskom mlyne si Peter chvíľu zauvažoval, ako mohli postaviť mlyn na mieste, kde je taký zlý prístup s vrecami s múkou. Jeho myšlienky sa rozplynuli, keď sme mu vysvetlili, že sa odtiaľto dá dostať do Letanoviec. My sme tu ale neskončili a odbočili sme po žltej nahor do strmého kopca. Keď sme sa naň vyštverali, údolie nám odhalilo svoju krásu, zeleň a vôňu. Pokračovali sme ďalej po žltej a došli k najteplejšiemu miestu Slovenského raja - k Ihríku. Za ním sme našli Gackovú dieru - 24 m hlbokú jamu, ktorá ústí v údolí. Pali len utrúsil, že by nechcel, aby mu tam spadol mobil a v zápätí sme hĺbku skúsili malým šutríkom. Padal dlho a jeho cvengot zanikol v cvrkotaní a iných lúčnych zvukoch. Tak sme skonštatovali, že padajúci mobil by bolo počuť lepšie. Cestou ďalej sme zistili, žeasi o 20 minút budeme na Podlesku a že okoloidúci manželský pár s malým dieťatkom sa minule tiež takto odrbal. Vrátili sme sa teda naspäť a odbočili na tú správnu žltú značku. Obe sú žlté, obe idú čiastočne tým istým smerom a obe do kopca. Ale len jedna na Tomašovský výhľad. Naň vedie vskutku príjemná lesná cesta. Tá vedie na lúku pod Tomašovským výhľadom, z ktorej je tiež utešený výhľad na okolité dedinky.

Keď je človek namyslený a nepozerá poriadne značky, tak aj zablúdiť sa dá

Poučenie vyplývajúce z bájky teda znie: poriadne si pozeraj mapu, poriadne si čítaj náučné tabule popri ceste, na ktorý ľahko zistíš, že si sa vydal v opačný smer. Alebo aspoň dávaj pozor, kam presne smeruje žltá tabuľka. 

Hore na skalách je výhľad krajší. Aj české osadenstvá, ktorých je v raji neúrekom si to myslia a skáču si po skalách od radosti hore-dolu, aby sme si my - slovenské osadenstvá, ktorých je v raji oveľa menej - mohli citovať správy o úmrtiach českých turistov v slovenských horách.

Z výhľadu sme sa po telefonáte a správach z Koších, kde práve obyvateľov sužovala prudká a neúprosná búrka, rýchlo pobrali ďalej. Mraky sa však rozpŕchli, slnko sa ukázalo a pred nami vykukli chatky plné turistov oddychujúcich na Čingove. Nastalo opätovné rozhodovanie sa o možnosti cesty domov, keď zrazu Šegi pozrel do múdreho papiera a povedal, že o 16:05 ide zo Smižian vlak domov. Vykročili sme teda (cestou sme si samozrejme nabrali vodu a rýchlo odfotili posledné zvyšky rieky) a takým stredným tempom sme došli na vlak. Meškal. Teta za okienkom nám odmietla predať lístok na vlak idúci do Žiliny (keďže sme chceli ísť do Košíc). Šegiho vlak totiž predpokladal prestup v Poprade, na ktorý by sme mali asi 2 minúty. Papier až taký múdry nebol. Tak sme si dali exkurziu po Smižanoch a vzápätí po Spišskej Novej Vsi. Tam sme chytili rýchlik. Plný. Slanina a kakaovník sa dajú zjesť aj v uličke a Peter si tam dokonca aj pospal. Vraj mu vyhovuje moje tempo. Tak sa teším aj nabudúce.

Komu sa však nechce chodiť po prírode a radšej preferuje pasívny oddych, ponúkam aspoň fotografie, aby vedel ako to tam vyzerá, ak náhodou na raj padne reč pri pive. KLIK

Zuzana Rajzáková

Zuzana Rajzáková

Bloger 
  • Počet článkov:  74
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Prémioví blogeri

Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu