reklama

Ďalší tip na výlet

Jaklovce - Plejsy - Krompachy a sneh

Písmo: A- | A+
Diskusia  (2)
takto sa tancuje v snehu
takto sa tancuje v snehu (zdroj: mí)

Trasa

Jaklovce– Plejsy (červená)

Plejsy– Krompachy (naháňať lyžiarov dolu po zjazdovke)

Dĺžka

Vzdialenosť:13,8 km

(tumusím pripomenúť, že sme mali veľmi veľký handicap = môjpolofunkčný bedový kĺb a sneh, čo samozrejme nemá taký vplyvna počet km, ako na čas)

Čas:3:46 podľa značky, my sme šli cca 5 hodín

Prevýšenie

hore 650 m, dolu 620 m

Náročnosť

Podľamôjho subjektívneho názoru táto trasa nie je náročná. Keby somto mala zhodnotiť objektívne, brodiť sa v snehu po kolenáneprešlapanou cestou k náročnosti dosť pridá. Inak je to veľmipekná trasa vhodná pre ľudí, ktorí sa radi kochajú lesom,snehom a výhľadom, prípadne bežkárov.
Plus; Martin mi poslal zhodnotenie trasy s dodatkom: "ta ci pana" .

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Účinkujúci:

klasika:Janka, Martin, ja

Akosme išli my

Dlho.
Ráno som sa dopravila na autobusovú stanicu plná elánu anadšenia, keď som zistila, že autobus chodí (úplne logicky, alenechajme to...) okolo môjho domu. Okrem toho ten autobus chodídokola po všetkých dedinách, preto nám cesta do Jakloviec trvalacca hodinu a pol.


Značkachvíľulemuje cestu, ktorú však v snehu tak či tak nebolo vidieť. Potomsa zákerne stáča okolo domu (určite poľovníka, lebo tam malvšetky náležitosti: poľovníckych psov...a to je asi všetko), cezplot a pole. Musím výnimočne pochváliť značkárov, ktorí juoznačkovali naozaj bravúrne. Napriek tomu, že chodník zapadolsnehom, nemali sme problém cestu nájsť a dostať sa do cieľa bezzablúdenia.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Chodníkv snehu skrýval množstvo nástrah. Jednu z nich objavila aj Janka,ktorá sa však napriek úderu, ktorý jej uštedrila zem nedalazmiasť a pokračovala svorne ďalej. Tým, že nám cesta zmizla,museli sme si ju vytvoriť. Tak sme usilovne šľapali a dupali, čímsme chceli navodiť dojem, že sme organizovaná skupina najmenej 10ľudí. Predomnou si to lesnou cestou šinula nejaká zver, ktorúsme nazvali srnka, tak som len pokračovala v jej šľapajách. Azrazu pes! A druhý! Aj sme spomalili, aj sa skryl za strom a zladilsa so snehom a už ho nebolo. Len vo mne zanechal pocit ohrozenia astraty samoty.

Akoto už býva, každý kopec má svoj koniec. Prebytočnú energiumôže človek zúžitkovať na množstvo vecí, napríklad sa môžesnažiť minúť strom, konár, alebo rázcestník. Alebo môžefotiť a prísť o štavu v baterkách.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Keďsme došli na Dúbravu, nielen, že sme mali pekný pohľad doŽakároviec, ale aj pekný časový sklz. Po čiastočnom vyriešeníproblému s voľnými nohavicami sa objavil problém s boľavýmkĺbom a časový sklz sa prehĺbil. Nevadí, napriek tomu bolokrásne, plne sme sa hádzali do snehu a vychutnávali si pekné,slnkom šľahnuté počasie. Cestou necestou, stromami kríkmi,dostali sme sa na bežkársku stopu. Tam sme si nemohli nevšimnúťodtlačky ľudských topánok a zahrať sa na stopárov.
Predpoklady: “To sú obyčajné ženské špicaté topánky. Tuidú väčšie, to bude pipkin manžel, alebo priateľ a ťahajú zasebou sánky s malým dieťatkom. Dedko za nimi ide na bežkách ababička doma varí slivkové knedle, veď je nedeľa.”
Skutočnosťsa nám odhalila, keď sme došli na Plejsy: “Aha, ako stopárkyste sklamali.” Babička v špicatých topánkach s mamičkou včižmách z medveďa (také tie huňaté kvázi snehule), deduško avšetci svorne ťahajúvší malé dievčatko na sánkach. Slivkovéknedle asi varil ocko.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Nachate na Plejsoch, kde sa nesmie konzumovať vlastné jedlo sompotajomky pod stolom zajedla hovädzí vývar vlastnoručnenachystanou desiatou (ako stále chlieb so syrom a syrom). Zasadlarada a dohodla sa, že do Sloviniek naspäť zľadovatelým kopcom sanejde. Kĺb povedal, že autobus o cca tretej (si už nepamätám)nestihne a tak sme si posedeli v teple pri čaji o hodinu dlhšie.

Dolu pod svahom sme boli za pol hodiny (rukami nohami zadkom) a tosme ešte stihli porovnávať Jankine lyžiarske výkony s lyžiarmiv červených vetrovkách.

Poprechádzali sme sa po meste, stretnúcdve panie, ktoré nás nastrašili, že vlaková stanica je ďalekopreďaleko (naozaj je, netreba ju podceňovať) a pobrali sa na vlak.Vo vlaku som Janke poctivo vyjedla posledné zásoby jedla a zaspalana jej pleci.

Zvyšné fotogragie si môžete pozrieť tu (moje sú o ničom ) a tu (Martinove sú čiernobiele )

Zuzana Rajzáková

Zuzana Rajzáková

Bloger 
  • Počet článkov:  74
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu