reklama

Ako tu bola Dadka...

...poučené chybami z minula...

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)
Danka a Zuzanka v Janove
Danka a Zuzanka v Janove (zdroj: moja maličkosť)

Omyly minulosti:

  1. nikdy veci nerieš príliš skoro

  2. nikdy veci nerieš príliš neskoro

  3. nikdy nevieš, kedy je príliš neskoro

  4. nikdy never Talianovi

  5. nikdy sa nepokúšaj vybaviť vecilegálnou cestou (veľa času, námahy, stresu a aj tak to nevyjde)

  6. nikdy sa nespoliehaj na to, že „veďuž voľajako bude“

  7. nikdy sa nestretávaj pred sochou,ktorú môžu odmontovať

  8. nikdy nehovor nikdy

Utorok.

S vernouSimonkou kryjúcou môj neistý chrbát, opäť romanticky vyklopkávame staré známeSOS. Nebolo tomu ani týždeň, čo sme takto klopkali s Lenkou a tedasme boli pomerne známe. Simonka teda zaklopkala na dvere toho istého sympatickéhomladého muža, ktorého sme s Lenkou stretli už pred týždňom zababušeného dopiatich vrstiev šálov (fúkalo), s pomerne slušne natrepaným kufrom. Len,čo sme ho zočili, vrhli sme sa naň: „SI TALIAN????“ Chalan zmeravel, spravilkrok dozadu a neistým hláskom prikývol. „A KAM IDEŠ????“ Opäť cúvola udivene povedal, že ide domov. Tak sme ho stretli aj teraz. Keď otvoril,samozrejme buchli sme smiechom: „Jaj prepáč, ale ty nie si dievča!“ – chalanhodil súcitný pohľad: „No, to vidím...“ Simi to teda zakončila: „Potrebujemedievča!“ a odišli sme.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Moje zadnédvierka:

- PODPIS– problém nie je získať podpis od Talianky na noc zo soboty na nedeľu.Problém je získať podpis na noc z nedele na pondelok. Hoci stáleexistuje možnosť, že sa niekto doma zabudne, zdrží, ochorie...anepríde. Ľudia však na to prídu až vtedy,keď sa už na internáte nevyskytujú, preto bola táto možnosť zamietnutáakoprvá.

- IZBYNA 4-tom POSCHODÍ – obyvatelia internátu majú možnosť ubytovať svojich blížnychna 4tom pochodí. Primárne je síce určené pre prfesorov, učiteľov a inéhonorability a spectability, ale keď sekretárke poviete, že prídesesternica a v nedeľu sa študenti skôr vracajú, ako by odchádzali, jeochotná zatelefonovať na vrátnicu a povedať vám, že všetko jev poriadku. Keď potom prídete na vrátnicu, zistíte, že v poriadku nieje nič, lebo cez víkend je na 4-tom poschodí ubytovaná delegácia a k dispozíciinie je žiadna donna, čo by po delegácii upratala.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

- HOSTEL– hostely sú ale drahé. Tie lacné sú väčšinou v úplnom kele.A nebudem predsa chodiť s kamoškou do hostela, keď môže ostaťv mojej izbe.

- LENKINDIABOLSKÝ PLÁN – založený na princípelegality. Všetky papiere podpíšeme, všetko zaplatíme. Ja ubytujem Dankua Lenka AKOŽE odíde. Všetko super, všetko fajn, všetko frčí ako má.

Piatok.

Juro.
Juro je iba Simonkin spolužiak. Trepal sa do Milána v autobuse 23 hodín,aby tu ostal jeden deň a na druhý sa ďalších 23 hodín trepal naspäť.Doniesol nám koláčiky, buchty, tokajské, slovenský bulvár a športové noviny.V autobuse sa človek za 23 hodín celkom slušne pokrčí, tak s ním šlaSimonka behať, aby sa narovnal. My sme zatiaľ behali po intráku zháňajúcformuláre, kreditnú kartu (áno, 5 eur, len kreditkou alebo vkladom na účet sa dá),formuláre, čo som na izbe zabudla, keď som bola po kreditku, podpis odriaditeľa, ktorý som nezískala, lebo nebol v kancli...a potom na skok naprednášku zistiť o čom teta točí, a na skok do Lidla. Primárne pomusli a iné lacnejšie veci.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Vodič autobusubol najprv zmätený, no keď mu Lenka trikrát vysvetlila, že Lidl jesupermercato, rozjasnila sa mu tvár a riekol: „AAAaaa, LIDEEEEL!!“A už sme si rozumeli. Lidel sme našli, musli sme nenašli, domov sme prišlia hybaj ho variť pre hladnú Simonku a Jura, ktorý si po behu parkomzabehli na štadión San Siro (futbal, ktorý majú obaja celkom dosť radi). Povýdatnom obede, ktorý navarila samozrejme šikovná gazdinka, na vydaj súcadievčina driečna a švárna = Lenka, sme vyprevadili turistov do mestaa prebehli sa knihou dejín ekonómie.

Večer sme siotvorili víno, čo Jurko náš doniesol a pustili príjemnú hudbuz notebooku. Snáď len náš smiech a hudba ho držali pri vedomí. Taksme ho radšej nechali spinkať.

SkryťVypnúť reklamu
reklama


Sobota.

Dohoda znela:„Vystúpiš z lietadla a keď budeš nastupovať na autobus do Milána,prezvoníš mi. Stretneme sa pred takými farebnými gýčovými sochami pred hlavnoustanicou.“

Danka prezvonila,no ja som sa akosi zabudla a zasa raz som bežala na električku a na metro.Stihla som. Prišla som. Blúdila som. A potom mi to došlo! Sochy zmizli!Ešte minulý týždeň tu boli! A teraz sú preč! Panika, stres, panika,stres...našťastie je Dadka dievčina múdra a napadlo jej postaviť sa dostredu námestia (kde predtým tie sochy boli) a vziať si oranžový ruksak. Taksme sa našli, objali, a zakecali. Juro so Simonkou už zatiaľ dávno obkukávali pamiatky.

Na intráku sme sidali hrianky, omrkli slivky na trhu a spapali Lenkou navarené úžasnéšpagety a hybaj do mesta pamiatky očumovať. Duomo, toť krásny chrám, Miláno,toť nebezpečné mesto v noci. Juro medzitým nastúpil do autobusu, krčiť sa 23 hodín naspäť domov. Náš návrat na intrák bol nenápadný. KeďžeTalianka mi stále nenechala podpis, že si tu Danku môžem nechať, vôbec sme saneobťažovali upozorniť recepčnú na to, že tu nebýva. Nenápadne sme prišli kuvýťahom a zdrhli na izbu. Tutto ha posto! A potom recepčná zavolala,že máme podpísať, že sme tu legálne. Ešte sme zopár hodín vymýšľali, kampôjdeme na výlet a kto pôjde s nami a potom sme si spravilidesiatu a Lenke chúťky a zaľahli sme.

Nedeľa.

Ráno. Janov. (pre panoramu, klikni tu a tu ) Simonkasi chce oddýchnuť, Lenka ísť nechce. Čo človek narobí? Kúpi si lístok, dá sikávu a čajík od starého dobrého Meka Donalda a ide. Aj vlak išiela zastavil sa až o desať minút. A o ďalších desať...až kýmsme nedošli do prístavného mesta. Bolo tam dosť zima, ale už pohľad na samotnústanicu stál za to. Základ je vždy mapa, plán, jedlo a voda. Plán znel:„Pôjdeme tadiaľ, tadiaľ, tu, potom sa sem vrátime a potom pôjdemek moru.“ Taký kostol, taký most,taký výhľad, také námestie, taký zrúcaný dom, vlastne Kolombov dom. Asi potroch hodinách chôdze sme došli do prístavu. Zahájili sme misiu s krycímnázvom MAJÁK . Cieľom bolo dôjsť k majáku bez toho, aby nám ušiel vlakdomov. Kráčali sme dlho, míňajúc zaujímavú štruktúru vyhliadkového taniera,vrak starodávnej lode, múzeum, oceánografické akvárium, lodenicu a čomusme sa nevyhli, bola diaľnica. Sprevádzala nás celou cestou, až pokým smenenašli odbočku vedúcu na parkovisko. Chvíľu sme s obdivom hľadeli namaják, potom sme však dlho smutne hľadeli na ENEL . Továreň susediaca s majákom,zahaľovala ho do nie príliš romantického dymu. Keď sme sa odhodlali na výstup,uvideli sme nádhernú panorámu historickej časti mesta, panorámu novej častimesta a odporný prístav. Kontrast bijúci do očí, špina, náklad, vlaky,hluk, ... bolo nám smutno. Chudák Janov . Verne sa pridŕžajúc diaľnice, vracalisme sa ku stanici. Cestou sa smútok prehĺbil, pretože poslednú historickúpamiatku nám zavreli pred nosom. Pri stanici sme konečne po celodennom hľadaní,našli stánok so suverénmi. Nakúpili sme pohľadníc a šli sme na vlak. Anisme sa poriadne nevyspali, a boli sme v Miláne. Vykúpané, spokojnés krásne stráveným dňom, zabúdajúc na prístav a spomínajúc nahistorické centrum, začali sme riešiť spánok. V piatok bolo všetko OK,pretože Vildan bola u frajera (teraz sa už spolu nehrajú), takže Lenka sapresunula na jej posteľ. Tentokrát sa ale nemala kde presunúť. Tak sme usúdili,že keď nejde k posteli, pôjde posteľ ku nej a prisunuli sme postelek sebe. Úprimne povedané...spalo sa mi hrozne, pretože sme nedoriešilimedzeru medzi posteľami. Ale Lenke a Dadke sa spalo dobre a to je základ.

Pondelok.

Spali sme dlho.Raňajkovali sme dlho, obliekali sme sa dlho, umývali sme sa dlho, kým smeodišli, bolo už poobedie. S nachystanou desiatou, knižkou, vakoma mapou, bola naša trojčlenná výprava, v zložení: Dadka, Simia ja, pripravená na obhliadku mesta. Rozhodli sme sa totiž navštíviťkaždú, na mape vyznačenú, pamiatku. Porta Venezia....až po Oblúk v ParcoSempione. Najkrajšou pamiatkou bola vanilková zmrzlina v Mekáči. A potom smeDanku vyobjímali, zapriali šťastnú cestu a kývali, kývali, kývali...až kýmnezmizla z dohľadu.

A vrátilasom sa na intrák s príjemným pocitom, že o týždeň mám prvú skúšku.

Zuzana Rajzáková

Zuzana Rajzáková

Bloger 
  • Počet článkov:  74
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Prémioví blogeri

Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu